DOCASNE MIMO PREVADZKY
Prečo zatepľovať?
Priemerná slovenská domácnosť spotrebuje asi 60% z celkového množstva energie na vykurovanie. Táto energia postupne uniká do vonkajšieho prostredia jednotlivými stavebnými konštrukciami (obvodovými stenami, stropnými a strešnými konštrukciami, oknami, či dverami).
- Strechou 10 %
- Stenami 32 %
- Podlahou 7 %
- Oknami 16 %
- Tepelné straty vetraním 35 %
- Tepelné straty vedením 65 %
- úspora na vykurovaní (cca 30 - 40%)
- pri novostavbách menšie investície do vykurovacieho systému
Domy zateplené podľa najnovších platných európskych noriem spotrebujú 6 - 12 m3 plynu na 1 m2 celkovej plochy obalového plášťa za 1 rok
- odstránenie kondenzácie vodných pár na vnútornom povrchu obvodovej konštrukcie (zamedzenie vzniku pliesní)
- celkové zlepšenie tepelnej pohody v interiéri
- zlepšenie akustických vlastností konštrukcií budov (zvukoizolačné pôsobenie tepelných izolácií)
- pri panelových stavbách odstraňuje problémy so zatekaním cez škáry medzi panelmi
- nové architektonické stvárnenie budovy
- zníženie spotreby energie na vykurovanie -> zníženie emisie škodlivých látok do ovzdušia
- zlepšenie hygienických a zdravotných podmienok v interiéri budov
- zamedzenie vzniku pliesní
Ako funguje izolácia
Izolácia funguje vďaka "zadržiavaniu" vzduchuTeplo uniká prúdením a vedením cez steny a strechu budovy. Izolácia z minerálnej vlny zadržiava vzduch a spomaľuje jeho prúdenie, čím znižuje tepelné straty. Knauf Insulation využíva najpokrokovejšie technológie, ktoré umožňujú vyrábať vlnu s veľmi jemnými a dlhými vláknami. Vďaka tomu prichádza k maximálnemu zadržiavaniu prúdenia vzduchu a omnoho výraznejším úsporám energie.
Čím väčší je rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou, tým hrubšia vrstva izolácie je potrebná k zabráneniu úniku tepla.
Typy izolácie
Hlavné typy izoláciíVšetky stavebné materiály, ktoré sa používajú pri stavbe domu, poskytujú istú úroveň tepelnej izolácie. Kvôli dodržaniu dnešných striktných stavebných noriem je potrebné použiť špeciálny typ vysoko kvalitnej izolácie. Hlavné typy izolácie sú:
- Sklená vlna
- Kamenná vlna
- Polystyrén
Sklená vlna
Sklená aj kamenná vlna fungujú na rovnakom princípe ako "ovčia vlna", čiže zachytia vzduch v medzerách, čím sa znižuje tepelná vodivosť z jedného povrchu na druhý. Ľahko sa inštalujú do stien a podkrovných priestorov a je to najefektívnejšie riešenie izolácie na trhu pre zníženie nákladov.
Kamenná vlna
Sklená aj kamenná vlna sa dodávajú v pásoch, doskách, alebo volne. Pri porovnaní hmotností je sklená vlna efektívnejší izolačný materiál. Najviac je dôležité, že oba typy izolácie majú výhody v tom, že zabraňujú prenikaniu vonkajšieho hluku do interiéru a sú nehorľavé. To sú hlavné dôvody vysokého dopytu najmä majiteľov domov.
Polystyrén
Najvýhodnejšie je jeho použitie pod podlahami, ale môže sa použiť aj na steny a stropy, kde nie sú požiadavky na akustické vlastnosti a požiarnu odolnosť prioritou pre majiteľa domu. Najlacnejší typ izolácie z penových dosiek je biely polystyrén, zatiaľ čo najtenšia, najefektívnejšia a najdrahšia je polyuretánová pena.Prečo izolovať?
Izolácia umožňuje zvýšenie vášho a celosvetového pohodlia. Ako?
Jednoducho povedané, izolácia stien, podkrovia a podláh vášho domu alebo bytu zabraňuje tepelným stratám v zimnom období (a tiež nárastu tepla v letnom období) a:
1. Znižuje vašu spotrebu energie na kúrenie, čo vedie ku:
- nižším účtom za kúrenie
- nižšiemu opotrebeniu vášho kotla
- zníženiu emisií CO2 z vašej miestnej elektrárne
- zníženiu globálneho otepľovania a klimatických zmien
- bezpečnejšej budúcnosti
2. Zabraňuje prenikaniu hluku z okolia (napr. áut a lietadiel), pokiaľ je izolácia zo sklenej vlny
3. Zvyšuje odolnosť vášho domova proti ohňu, pokiaľ je izolácia z minerálnej vlny
Vo všetkých európskych krajinách sa výrazne zvýšila úroveň izolácie domov. Vlády si totiž uvedomujú dôležitosť správneho energetického hospodárenia a tiež lepšieho komfortu domácností. Napríklad dom s ústredným kúrením, postavený v 70-tych rokoch, s obmedzenou izoláciou, by spotreboval asi päťkrát viac energie ako dom, postavený podľa súčasných doporučených stavebných noriem.
Dva spôsoby na zlepšenie izolácie starších domov:
- aplikácie kontaktnej izolácie na vonkajšie steny
- rozšírenie izolácie v streche
Register
Prenikanie vzduchu
Vnikanie vzduchu do budovy cez trhliny alebo diery.
Voľná vlna
Izolácia z voľnej minerálnej vlny, ktorá sa aplikuje fúkaním, väčšinou do dutých stien alebo podkroví.
Priedušná membrána
Priedušná membrána odpudzuje vodu, ktorá prenikne cez materiál vonkajšieho opláštenia, ale prepúšťa vodnú paru, unikajúcu zo stavby. Je definovaná ako materiál s odolnosťou voči pare s veľkosťou medzi 0,1 až 2,0 MNs/g, i keď norma pre priedušnú membránu hovorí, že má mať maximálnu odolnosť voči pare 0,6 MNs/g.
Dutinový rám
Vlhkotesná membrána alebo tvarovaný rošt prechádzajú dutinou v stene na mieste prerušenia dutiny. Vystupuje z vonkajšieho priestoru dutiny nahor minimálne 150 mm.
Kondenzácia
Kondenzácia je zmena pary z plynného skupenstva na kvapalné pri styku s chladným povrchom.
Vodivosť
Prechod tepla cez, pozdĺž alebo z materiálu do iného materiálu, ktorého se dotýka.
Prúdenie
Prenos tepla pohybem vzduchu.
Rosný bod
Vypočítaná teplota, pri ktorej vodná para kondenzuje.
Emisivita
Emisivita je miera vyzařovania, uvoľňovaná z povrchu. "Čierne telesá" (materiály s matným čiernym povrchom) majú vysokú emisivitu a emitujú veľký objem žiarenia. Naopak telesá so žiarivým povrchom, ako leštený hliník, majú nízku emisivitu. Táto vlastnosť môže býť využitá v budovách použitím hliníkovej fólie na poťahovanie izolačných materiálov, na strane smerom k dutinám, aby sa znížili tepelné straty vyzarováním. Matná čierna má typickú hodnotu emisivity 0,95, v porovnaní s 0,08 pri leštenom hliníku. Ale väčšina povrchov v budovách, dokonca aj bielych, má vysoký stupeň emisivity okolo 0,90 až 0,95.
Požiarna odolnosť
Schopnosť prvkov stavby alebo súčastí stavby fungovať ako bariéra proti šíreniu ohňa a uzatvoriť ho v oblasti, kde vypukol. Zadržujú oheň a nehorľavé plyny a bránia nielen šíreniu ohňa a dymu, ale tiež prechodu požiaru na iené časti konštrukcie.
Požiarna odolnosť: prechod tepla
Zadržiavajú oheň a nehorľavé plyny na krátky čas, ale nezabránia prechodu tepla na iné časti konštrukcie (napríklad: drôtené sklo).
Frekvencia zvuku
Frekvencia zvuku se meria v Hz (Hertz). Čím je hodnota vyššia, tým je vyšší tón (basy - výšky). Frekvencia reči leží približne medzi 125 a 8000 Hz, zatiaľčo zvuk hudby leží medzi 20 a 20 000 Hz.
Tepelná strata
Prenos tepla z vnútorných priestorov do vonkajších priestorov pomocou vodivosti, prúdenia a žiarenia.
Medzipriestorová kondenzácia
Medzipriestorová kondenzácia je kondenzácia, ktorá se objavuje na prvkoch stavby. Môže byť veľmi nebezpečná, pokiaľ sa medzipriestorová kondenzácia objaví, vytvorí se na povrchu vo vnútri štruktúry, a tak môže prichádzať ku hnitiu dreva alebo oxidácii kovových povrchov a ďalším problémom. Je mnoho príkladov, kde se kondenzácia tvorí na povrchu alebo v medzipriestore medzi dvoma materiálmi, bez toho, aby spôsobovala problém, napríklad v dutine vonkajšej steny z tehál alebo blokov.
Kelvin
Hodnota absolútnej teploty, pri ktorej teplotná stupnica zodpovedá stupnici Celzia a bod tuhnutia vody je 273 Kelvinov (napísané 273K). Keď sa odvolávame na teploty v stupnici Kelvina, tak hovoríme o jednotke "Kelvin" a nie "stupne Kelvina". Nula Kelvinov (0K) je "absolútna nula".
Koeficient znižovania hluku
Hodnota pre zvukovú absorpciu, odvodenú ako menovitú hodnotu 4 frekvencií v rozsahu 250 - 2000 Hz.
Žiarenie
Proces, pri ktorom je teplo vyzarované z telesa otvoreným priestorom, napríklad slnečné žiarenie.
Absorpcia zvuku
Energia zvuku premenená na energiu mechanického vlnenia a/alebo tepelnú energiu. Absorpcia zvuku sa väčšinou vyjadruje ako koeficient absorbovania zvuku.
Zvuková izolácia
Schopnosť prvkov budovy alebo konštrukcie budovy redukovať prenos zvuku cez ňu. Zvuková izolácia se meria v rôznych frekvenciách, normálne 100 - 4000 Hz. Vzduchová nepriezvučnosť je vyjadrená jednou hodnotou, Dn,c,w , Rw alebo R'w. Izolácia proti chveniu zvuku je vyjadrená jednou hodnotou Ln,w or L' n,w.
Hlasitosť zvuku (dB)
Meria sa v decibeloch (dB) a v rôznych frekvenciách.
Povrchový odpor
Povrchový odpor (Rs) je recipročný ku koeficientu povrchu. Jeho jednotky sú m2/K/W.
Teplota
Úroveň teploty je meraná v stupňoch Celzia (°C), teplotné rozdiely sú merané v Kelvinoch (K). Každý stupeň Celzia má rovnakú veľkosť ako stupne Kelvina, takže napríklad pokiaľ je vonkajšia teplota 3°C a vnútorná teplota je 18°C, tak rozdiel teplôt by bol 15K. Uvedomte si, že znak pre stupne° sa používa pre stupne Celzia, ale nie pre Kelvin.
Tepelná vodivosť
Pomer, pri ktorom prechádza teplo cez materiály, se meria vo Watoch na meter štvorcový povrchu pre teplotný gradient jedného Kelvina na meter hrúbky, zjednodušene W/m.K.
Tepelná hmotnosť
Je hmotnosť stavby, ktorá sa použije na absorbovánie solárneho tepla v priebehu dňa a potom uvoľní teplo večer.
Merný tepelný odpor
R - tepelný odpor je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcie. Je priamo závislý od hrúbky konštrukcie a λ. Pri dosahovaní čo najväčšej hodnoty R je cieľom, aby hrúbka konštrukcie bola čo najväčšia a hodnota λ pri jednotlivých materiáloch konštrukcie najnižšia. Tepelný odpor R vyjadruje odpor 1 m2 konštrukcie prestupu tepelnej energie pri rozdiele teplôt 1 K.
Pri viacvrstvových konštrukciách sa jednotlivé tepelné odpory sčítavajú. Tepelný odpor stavebnej konštrukcie sa vypočítava ako priemerná hodnota z jednotlivých tepelných odporov častí stavebnej konštrukcie vrátane tepelných mostov.
Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ vyjadruje vlastnosť materiálu viesť teplo. Je to hodnota energie vo W, ktorá prejde materiálom hrúbky 1 m pri rozdiele teplôt medzi povrchmi materiálu 1 K.
Základný vzťah pre výpočet tepelného odporu: |
RD = d / λD (m2.K.W-1 ) |
RD - deklarovaný tepelný odpor (m2.K.W-1) |
d - hrúbka materiálu (m) |
λD - deklarovaný súčiniteľ tepelnej vodivosti materiálu (W.m-1.K-1) |
U = 1/RO |
Hodnota U (súčiniteľ prechodu tepla)
Všeobecne známy ako veličina U, je to hodnota pomeru tepelnej straty stavebných prvkov. Je vyjadrený ako Watt na štvorcový meter a Kelvin, W/m2K. Hodnota U se počíta ako prevrátená hodnota kombinovaných tepelných odporov materiálov v prvku, vzduchových priestoroch a povrchoch, a berie sa do úvahy efekt tepelných mostov, vzduchových medzier a upevnení.
Parotesná vrstva
Parotesná vrstva(parozábrana) je definovaná ako materiál, ktorý podstatne zníži prechod vodnej pary cez stavebné prvky, v ktorých sa nachádza, tj. polyethylénové doskové materiály alebo sádrokartónové dosky kašírované fóliou. Parotesné vrstvy sú niekedy požadované na teplej strane izoláce na zníženie možného nebezpečenstva mezipriestorovej kondenzácie v stavebných prvkoch.
Paropriepustná vrstva
Paropriepustná vrstva odpuzuje vodu, ktorá preniká cez strop, ale je priepustná pre vodné pary unikajúce z konštrukcie. Zvyčajne je definovaná ako materiál s odolnosťou proti pare s veľkosťou do 0,25MNs/g.
Extrudovaný polystyrén
Izolačný materiál z penovej hmoty, ktorý bol extrudovaný a ktorý je z/bez povrchovej úpravy a ktorý má uzavretú bunkovú štruktúru, napríklad Polyfoam.
Zatepľovacie systémy
Zateplenie obvodových stien
Zateplenie z vnútornej strany
Táto prichádza do úvahy často v historických budovách, bytových domoch ap., či pri zateplení len niektorej zo stien (napr. severná stena, či stena od vonkajšej chodby...)
Rizík zateplenie z vnútornej strany obvodovej steny je niekoľko:
.izolujeme obvodovú stenu, ktorá stráca akumulačnú schopnosť – po vypnutí kúrenia sa vnút. priestor veľmi rýchlo ochladí, na druhej strane pri zapnutí kúrenia sa rýchlo vyhreje - rozdiely teplôt sú vyššie,
.povrchová teplota obvodovej steny na styku s vnútornou izoláciou je nižšia, ako je rosný bod – vzniká tu vodná para. Pri použití polystyrénu je nevyhnutné použiť neprerušovanú parotesnú zábranu (bez prerušenia elektrickými škatuľami, či inými rozvodmi, konzolami vykurovacích telies ap.),
.kondenzácia vodnej pary na kontakte vnútorne zateplenej obvodovej konštrukcie a nezateplenej obvodovej konštrukcie (napr. zateplená vnútorná stena a nezateplený strop, ostenie okna ap.), kedy teplota na tomto rozhraní dosiahne teplotu rosného bodu,
.výkyvy vonkajšieho prostredia sa prenášajú priamo na stavebnú konštrukciu obvodových múrov, kde vzniká teplotné pnutie.
Riešenie vnútorného zateplenia
Tepelnoizolačná omietka - pri použití tepelnoizolačnej omietky vďaka jej paropriepustnosti nevzniká problém vlhkosti na vnútornej strane obvodovej steny. Avšak tepelnoizolačná omietka má približne 3,5 násobne nižšiu izolačnú schopnosť, ako bežne používané izolanty (polystyrén, minerálne dosky ap.). To znamená, že výrazný tepelnoizolačný efekt nemožno od takéhoto riešenia očakávať, na druhej strane pri vlhkých stenách často takého riešenie dokáže povrchovú teplotu zvýšiť dostatočne na to, aby vlhkosť zmizla.
Izolanty na báze polystyrénu, minerálnej vlny - na vnútorný povrch obvodovej konštrukcie (stena, podlaha, strop...) sa aplikuje parozábrana (napr. Al-fólia) a tepelná izolácia. Povrchová úprava sa obyčajne rieši sádrokartónovými doskami (s odvetranou medzerou). Zatepľovací systém sa kotví tanierovými hmoždinkami, všetky spoje a hmoždinky je nevyhnutné pretmeliť (napr. silikónovým tmelom). Kritické miesta sú ostenia okien, dvere a pod. - riziko vzniku vlhkosti v týchto miestach je potrebné osobitne ošetriť (zateplenie aj týchto konštrukcií ap.)
Povrchovú úpravu vnútorného zatepľovacieho systému určí výrobca, pre sádrokartónové plochy je možné použiť:
.tenkovrstvové umelé živičné omietky, glejové úpravy, živičné maliarske farby, umelohmotné disperzné farby, farby a laky určené pre vnútorné použitie,
.keramické obklady, alebo tapety
Nie je vhodné použiť vápenné, silikátové nátery a nátery na báze vodného skla.
Pri vnútornom zatepľovaní platí ešte vo väčšej miere ako pri vonkajšom potreba profesionálneho prevedenia a konzultácie s odbornou firmou
Strecha, strop, podlaha
Strechaje zodpovedná za približne 10% tepelných strát. V strešných konštrukciách sa používa: Strešná fólia pri realizácii strešného plášťa (poistná hydroizolácia) by nemala byť dlhodobo vystavená pôsobeniu priameho slnka, pretože sa môže poškodiť a následne stratiť funkčné vlastnosti. Základným parametrom je pevnosť v ťahu [N/50 mm] a predĺženie pri roztrhnutí cca 20 %. Ďalšími parametrami sú: Tepelná izolácia Na trhu sú rôzne druhy izolačných materiálov - minerálne vlny (kamenná, sklená), polystyrén (expandovaný, extrudovaný), drevovláknité, penové sklo, penový tvrdený polyuretán, ovčia vlna. Parametre výberu izolačného materiálu: Súvislá izolácia v krokvách sa ukladá v súvislých plochách až po hrebeň strechy, resp. výklenok. Priestor na ukladanie izolácie je vymedzený priečnym latovaním a latovaním krytiny. Izolácia medzi krokvami s odvetraním keď sa na hrubé debnenie uloží parozábrana (napr. bituménová lepenka), je potrebné vytvoriť odvetrávaciu škáru (min. 4 cm), aby sa prostredníctvom prúdiaceho vzduchu umožnil odvod vlhkosti z izolácie. Ako izolačný materiál sa často využívajú výrobky z minerálnej vlny. Ako materiál pre dodatočnú izoláciu poslúži celulóza alebo perlit. Pri tvarovo stálych doskách a im podobných tvrdých materiáloch treba dbať na to, abz sa pružnosťou krovu (pôsobením vetra, váhy snehu, vlastnej váhy či teplotných a vlhkostných výkyvoch) nespôsobil neželané medzery. Tepelná izolácia na celú hrúbku krokvy - na to, aby sa dala využiť celá hrúbka krokvy a aby sa zabránilo odvetraniu, ukladá sa na druhé hrubé debnenie difúzna fólia. Táto umožňuje difúziu vodnej pary smerom von, zabraňuje však prieniku vlkosti (sneh, dážď...) zvonku. Priečna tepelná izolácia na vnútornej strane krokiev - namiesto zdvojenia krokiev je možné uložiť pod krokvy priečnu izoláciu. Presné prevedenie závisí od konkrétneho izolačného materiálu, neodporúča sa však izolačná hrúbka pod 24 cm. Dbajte na protipožiarne opatrenia v interiéri. Parozábranné fólie plnia funkciu zachytávania vlhkosti, majú slabé paropriepustné vlastnosti alebo majú vložku s hliníkovej fólie a ich schopnosťou je odrážanie tepelných vĺn. Použitím vhodnej strešnej fólie sa predlžuje životnosť strechy. Taktiež môžme dosiahnuť dobrú funkciu tepelnej izolácie a tým väčšie úspory energie. Izolácia obytného podkroviaU obytného podkrovia je nevyhnutné izolovať všetky šikmé plochy strechy a stav. konštrukcie. Celková hrúbka izolácie by mala byť 20-30 cm. Taktiež je potrebné izolovať podkrovie od okolitých nevykurovaných priestorov. Zloženie zateplenej odvetranej strešnej konštrukcie (pre obytné podkrovie a pod.): Izolácia medzi krokvami s odvetraním - ide o najbežnejší spôsob izolácie. Medzi izoláciou a strešným plášťom je približne 4 cm voľný priestor pre odvetranie. Ten zaručuje prenos vlhkosti z izolačného materiálu smerom von. Na hrebeni strechy je potrebné zabezpečiť výstup vzduchu. Izolácia bez odvetrávacej medzery - izolácia sa ukladá takisto medzi strešné krovy, pričom na vonkajšej strane sa položí difúzna fólia. Táto má úlohu ochrany strechy pred vlhkosťou prenikajúcou z interiéru. Obzvlášť dôležitá je pritom neprievzdušnosť na vnútornej strane izolácie, aby do konštrukcie neprenikol vlhký vzduch (potrebná je parozábrana). Styk strechy a obvodového múru je kritickou zónou. Tvrdenie, že pre vnútorné prostredie priestoru je dobré keď steny dýchajú je mylné. Prievzdušnosť má v skutočnosti negatívny vplyv, pretože nepríjemne "ťahá" a tepelná ochrana znižuje svoju účinnosť, keďže teplo tzv. obchádza izoláciu. Na zabránenie prieniku vlhkého vzduchu do konštrukcie starostlivo uložte na vnútornú časť vrstvu chrániacu pred difúziou pary. Prekryte a zlepte styky fólie s parozábranou a dbajte na dôkladné prevedenie stykov s nosnou konštrukciou. Len správne riadeným vetraním sa zbavíte nedbytočnej vlhkosti - zabudnite na "dýchajúce steny". Ak sa chcete vyhnúť vysokým teplotám v lete, dbajte na dostatočnú akumulačnú masu v podobe masívnych priečok, keramických podláh ap. Sledujte aj správne osadzovanie strešných okien, pretože vysoké teploty pri nesprávnej montáži spôsobujú najmä u južných strešných okien deformácie, ktoré sa následne prejavia v netesnosti strechy. Strop a podlaha najvyššieho podlažiaAk neuvažujete o výstavbe podkrovia (informácie o izolácii podkrovia zo strany strechy, najjednoduchšie a najefektívnejšie je izolovať strop najvyššieho podlažia s 18-30 cm izolačnou vrstvou (podľa tepelnej vodivosti použitej izolácie). Je to pomerne jednoduchý stavebný úkon, ktorý z veľkej časti môžete realizovať aj sami. Ak bude povala využívaná na obytné účely, potrebné sú pevné izolačné platne, ktoré sa kladú tak, aby medzi nimi nevznikli medzery. Na ne sa položí podlahovina. Ak chcete použiť stlačiteľný izolačný materiál, je potrebné špeciálne vyhotovenie podlahovej konštrukcie. Tou môžu byť drevené trámy, medzi ktoré sa vložia pásy tepelnej izolácie z minerálnej vlny a podlahovina tvorená drevenými doskami - palubovka. Ak nebude povala obývaná, stačí podlahu dôkladne izolovať pásmi z izolačnej hmoty, alebo izolačnými platňami. PivnicaPri spojoch základov a stien často vznikajú tepelné mosty. Ďalším kameńom úrazu pri projektovaní izolácie je oblasť pivničného sokla. Tepelná izolácia vzdorujúca vlhkosti - extrudovaný polystyrén, ktorá je do zeme zapustená min. do hĺbky 1 m, zabraňuje tvorbe tepelných mostov. Ak sa v pivnici ráta s vykurovanými miestnosťami (napr. dielňou), bolo by treba v každom prípade pivničný priestor izolovať až po podlažie. Aj pri stropnej konštrukcii treba dbať na to, aby sa zabezpečila neprerušovaná tepelná izolácia. Chúlostivé sú všetky vyčnievajúce stavebné časti, ako balkón, alebo terasa.
Izolácia medzi krokvami s odvetraním - ide o najbežnejší spôsob izolácie. Medzi izoláciou a strešným plášťom je približne 4 cm voľný priestor pre odvetranie. Ten zaručuje prenos vlhkosti z izolačného materiálu smerom von. Na hrebeni strechy je potrebné zabezpečiť výstup vzduchu. Izolácia bez odvetrávacej medzery - izolácia sa ukladá takisto medzi strešné krovy, pričom na vonkajšej strane sa položí difúzna fólia. Táto má úlohu ochrany strechy pred vlhkosťou prenikajúcou z interiéru. Obzvlášť dôležitá je pritom neprievzdušnosť na vnútornej strane izolácie, aby do konštrukcie neprenikol vlhký vzduch (potrebná je parozábrana). Styk strechy a obvodového múru je kritickou zónou. Tvrdenie, že pre vnútorné prostredie priestoru je dobré keď steny dýchajú je mylné. Prievzdušnosť má v skutočnosti negatívny vplyv, pretože nepríjemne "ťahá" a tepelná ochrana znižuje svoju účinnosť, keďže teplo tzv. obchádza izoláciu. Na zabránenie prieniku vlhkého vzduchu do konštrukcie starostlivo uložte na vnútornú časť vrstvu chrániacu pred difúziou pary. Prekryte a zlepte styky fólie s parozábranou a dbajte na dôkladné prevedenie stykov s nosnou konštrukciou. Len správne riadeným vetraním sa zbavíte nedbytočnej vlhkosti - zabudnite na "dýchajúce steny". Ak sa chcete vyhnúť vysokým teplotám v lete, dbajte na dostatočnú akumulačnú masu v podobe masívnych priečok, keramických podláh ap. Sledujte aj správne osadzovanie strešných okien, pretože vysoké teploty pri nesprávnej montáži spôsobujú najmä u južných strešných okien deformácie, ktoré sa následne prejavia v netesnosti strechy. |
Útlm hluku
Opatrenia zamerané na akustickú ochranu sa odlišujú podľa druhu hluku. Rozoznávame hluk šíriaci sa vzduchom, krokmi (kročajový) a pevnými látkami. Zvukové mosty Sú miesta kritické na vznik rušivých zvukov - veľmi výrazne zhoršujú hodnotu zvukovej pohody v interiéri, z tohto dôvodu je im potrebné venovať mimoriadnu pozornosť. Zvukové mosty vznikajú v miestach spojov rôznych konštrukcií: napr. miesta spojov vodorovných / zvislých konštrukcií, styk zárubní dverí s podlahou, technické zariadenia (vodovodné rúry) v priečkach ap. Zvukové mosty bývajú považované za najrušivejšie vplyvy zasahujúce do komfortu bývania. Vzduchová nepriezvučnosťZaťaženie miestností hlukom
Vzduchová nepriezvučnosť je schopnosť materiálu brániť prieniku zvuku, ktorý sa šíri vzduchom. Závisí od plošnej hmotnosti materiálu. Z hľadiska vzduchovej nepriezvučnosti sa posudzujú zvislé deliace prvky (obvodové múry, priečky, výplne otvorov), ale aj vodorovné deliace prvky (u týchto je však veľmi dôležitá kročajová nepriezvučnosť). Výrobcovia charakterizujú materiály deliacich prvkov a systémov koeficientom nepriezvučnosti Rw. Tento sa s hrúbkou použitého materiálu zvyšuje, pri použití viacerých vrstiev rôznych materiálov sa vypočíta ako súčet jednotlivých Rw. Pri deliacich stenách je dôležité dbať na to, že ak sú deliacimi stenami medzi jednotlivými bytmi, alebo obytnou miestnosťou a hygienickou miestnosťou, nesmie sa do nich inštalovať vodovodné a kanalizačné potrubie. Najmä, ak ich plošná hmotnosť je menšia, ako 250 kg/m2 (tehlová priečka hrúbky 150 mm). Výplne otvorov Kvalita výplní otvorov (okná, dvere, presklenia) zo zvukoizolačného hľadiska určuje podobne ako u zvislých deliacich prvkov index nepriezvučnosti Rw [dB]. Na zvukoizolané vlastnosti výplní otvorov vplýva okrem samotnej ich kvality (zasklenie, rám, kovanie, systém prirodzeného vetrania) aj kvalita montáže. Nadmerný hluk z exteriéru možno izolovať najmä trojitým zasklením, špeciálnymi protihlukovými sklami, alebo špeciálnym rámom.
Údaje v tabuľke platia pri ploche okien prevyšúcej 50% celkovej plochy obvodovej steny. Ak plocha okien tvorí 35-50%, potom Rw je o 3 dB nižší, ak menej ako 35%, potom Rw je o 5 dB nižší ako udáva tabuľka. Ak údaje v tabuľke dáme do súvisu s požiadavkami na max. zaťaženie miestností hlukom (tabuľka hore) dostaneme vhodnú triedu okna.
| Kročajová nepriezvučnosťHorizontálne konštrukcie (podlahy, resp. stropy) sa posudzujú z hľadiska kročajovej nepriezvučnosti, t.j. ochrany pred šírením hluku vyvolaného nárazmi do stavebných prvkov. Tento druh nepriezvučnosti je závislý od plošnej hmotnosti, počtu a skladby vrstiev stropu a podlahy. Ako najefektívnejšie riešenie kročajovej neprieznučnosti sa javí striedanie akusticky mäkkých a tvrdých vrstiev, ako aj oddelenie podlahovej konštrukcie od zvislých stien pružnou vrstvou.
Dodatočná zvuková izoláciaDodatočné zvýšenie vzduchovej aj kročajovej nepriezvučnosti je veľmi aktuálne najmä v bytových domoch. Týka sa spravidla izolácie hluku z vonkajšieho (okolie budovy), alebo vnútorného priestoru (od susedov, výťahu, z chodby). Izolácia vonkajšieho hluku (hluk z ulice, premávka vozidiel...) sa spravidla realizuje výmenou výplní otvorov - starých okien, prípadne vytvorením "nárazníkového priestoru" zasklenie balkónu / lodžie. Pri výmene okna je potrebné brať do úvahy okrem tepelnoizolačných prínosov aj jeho zvukoizolačné vlastnosti Izolácia vnútorného priestoru sa spravidla týka izolácie podlahy, obvodových stien a priečok.
|